Šialená agónia

11. února 2013 v 22:09 |  My poets

Unikajúca forma reality,
priestor v čase,
niečo, čo jasne nejestvuje,
okno do bezprostrednej temravy.

Tam vonku
niečo, čo nepoznáš,
hýbe sa v amoku,
kým mrejúco o pomoc stonáš.


A voláš - meno, čo nejestvuje,
pýtaš sa o chvejúce srdce,
čo držíš v ruke, ale nejestvuje,
skutočnosť vrhá obludné tiene.

Priekopa, plač z oka diabla,
listy na rozlúčku tvoria
koruna stromu
smutná za životom, ale nie tu.

Predstava raja,
čo drží ťa, keď padáš,
dážď dovedna stráca sa,
už nevieš ani, ako sa voláš.

Temnota lesa,
stratená cesta,
správnosť úsilia,
rozbité črepy ryjú do mäsa.

Šialená agónia opäť ozýva sa mi,
zas a zas kvitne mi
v mysli démonov i anjelov,
vyrýva si cestu von.

Duch časopriestoru,
stratil sa vo večne,
nič nie je tu skutočné,
srdce dobilo echo posledné.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama