Zrkadlo

7. června 2012 v 22:42 |  My poets
Cesta tŕňov je v plameňoch horká,
vidím v tvojich očiach krv.
Hľadím do tváre neba - krváca z lásky prv,
než prídu moje kroky k zrkadlu ohňa.

Zrkadlí sa v ňom hlúpej bábky naivná tvár,
skrz jej úsmev venuje nám dary lásky,
prvé svetlo na konci tunela vohná svár
do srdca poloprávd, pretvárky a zrád.


Nevieš, čo ranná rosa vyplaví na chodník žitia,
nepoznáš pravdu v klamstvách obviňovania,
nikdy neľutuj vlastného dojatia,
vidím v tebe krivdu z poznania.

Za chrbtom vysmieva sa mi Anjel,
pri mne plače bábka a jej brat sa modlí za krajší deň,
v ktorom platím priveľkú daň za jediný horký plameň
zrodený z ťažkej práce, na ktorej má diabol vlastný podiel.

Hľaď do jeho očí, priamo do jeho horkých útrob, keď z popola syčí:
"Som nik vo svete predstierania,
pravda platí mi dlhy a klamstvo otvára brány
výhry prvej triedy večného žitia,
vaše kroky hriechu - svedčia o apokalyptickom páde k peklu!"

Zrkadlo sveta plače krv,
plaví sa po oblakoch blenu,
bez priateľov, lásky a obdivu,
nastavuje tvár hriechu.

Hľaď do jeho očí, priamo do jeho teplých rúk!
"Vidím seba zas a zas v zrkadle sveta,
ako sa snažím neplakať z nedostatku dobra
na ceste úspechu a strát, zbavte ma týchto pozemských múk zas a zas!"

Zrkadlo tíško mlčí,
letí si svetom so zlomeným rámom,
krváca na naše hlavy odplatu, pričom živorí,
umiera z nedostatku lásky a spolu s ránom
siela nám horkú príchuť krvavej rosy...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Frost Frost | 8. června 2012 v 16:30 | Reagovat

Aj mi prezradis co ta inspirovalo?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama