Strach

13. března 2012 v 15:14 |  My poets
Prichádzam z Raja,
navodzujem efekt blaha,
v otázkach zvádzania
evokujem zrkadlo rozjímania.

Mechanizmus tela a duše,
spája mi obraz tváre,
prajem si byť nesmrteľný,
keď ostrie reže do obáv pozemskej hĺbky.

Moja koža je horúca,
prihorúca na život a prihorúca na večnosť,
správanie vnára ma k rukám zla,
oči hľadajú ďalšieho obetného baránka.


Svetské koleso rulety hrá o strach,
hrá o moju dušu, kým telo horí mi v pekle,
perfektne zdeformovaný, nekompletne vhádzaný na prach,
obchádzate ma a šľapete si po nočných morách.

Znameniami zabíjam stovky sŕdc a duší,
chorobné infekcie a mor zahubí každú bunku radosti,
v rozkvete šťastných dní a nocí,
môžeš ma otvoriť - nájdi vákuum osobných utrpení.

Skladám sa z teba,
telo tvoria hlavy démonov,
srdce je čierna diera zhnitých bonbónov,
duša je zrkadlo krivdy a falošných úsmevov,
vláda nastolila môj trón pod ich krvácajúci osud,
padlí anjeli budú tancovať po ich lebkách kankán
a moja zloba ukáže tvár každého v smrteľný popud.

Žijem na plameňoch ohňa,
zrána vyteká zo mňa hnis vylúčenia,
v bdení znášam krivdu poblúznenia,
všetko je tu naruby, všetko je tu šialené
sťa moje ruky kresliace krvácajúce desiré.

Hlavy majú hlavné slovo,
udávam ich kroky do spätnej väzby,
dobrovoľne hľadajú vo mne dvierka ochrany,
kým pomaly vpúšťam do nich otrávené olovo.

Žijem na ostrí hrozieb,
večer vypúšťam do ovzdušia mory,
živím sa z pudov obavy,
noc úslužne vydáva mi obete prehry.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama