Život ako ruské koleso...

18. září 2010 v 22:57 |  Paulo Coelho
Dnes som prechádzala popri zábavnom parku. Keďže si nemôžem dovoliť zbytočne míňať peniaze, rozhodla som sa, že budem pozorovať okoloidúcich. Dlho som stála pred ruským kolesom: videla som, že tam ľudia idú väčšinou preto, lebo hľadajú silné pocity, ale keď sa koleso dalo do pohybu, kričali od strachu a žiadali, aby zastalo. Čo vlastne títo ľudia chcú?

Ak si vybrali dobrodružstvo, nemali byť pripravení prežiť ho až do konca? Alebo sa nazdávajú, že by bolo lepšie, keby nemuseli absolvovať tieto vzostupy a pády a celý čas by boli ako na detskom kolotoči, ktorý sa krúti stále rovnako?
Teraz sa cítim príliš osamelá na to, aby som myslela na lásku, potrebujem sa včak presvedčiť, že toto všetko raz pominie a nájdem si prácu, veď som tu preto, lebo som si to sama vybrala.
Môj život je ako ruské koleso, život je silná a očarujúca hra, žiť znamrná vrhať sa nadol s padákom, riskovať, padnúť a opäť sa postaviť, je to istý druh horolezectva, je to vôľa vystúpiť až na vrchol seba samej, byť naplnená úzkosťou a nespokojnosťou, keď nedosiahnem, čo som si zaumienila.
Nie je ťažké, byť ďaleko od rodiny, od jazyka, v ktorom dokážem vyjadriť všetky svoje emócie a pocity, ale oddnes, vždy, keď sa ma zmocní depresia, spomeniem si na tento zábavný park. Keby som zaspala na ruskom kolese a náhle sa prebudila, čo by som cítila? Prvý pocit by bol asi ten, že som tam uväznená, vystrašená z výšky, napínalo by ma na vracanie a chcela by som odtiaľ čo najskôr ujsť. Ale keby som dôverovala lanám a bola presvedčená, že sú mojím osudom, že celý ten stroj riadi Boh, tento strach by sa vzápätí premenil na vzrušenie. A ruské koleso by bolo presne tým, čím je, ruským kolesom, dôveryhodnou a bezpečnou zábavou, ktorá sa napokon dokrúti, ale kým je v pohybe, treba si všímať okolitú krajinu a výskať od vzrušenia.  
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama