Voľba

19. září 2010 v 15:44 |  Paulo Coelho
...
Spomínam si na všetko okrem okamihu, keď som sa rozhodla. Zaujímavé, nemám nijaký pocit viny. Kedysi som vnímala dievčatá, ktoré išli s chlapmi do postele za peniaze, ako osoby, ktorým život nedal na výber - teraz však vidím, že to tak nie je. Mohla som odvetiť "áno" aj "nie", nikto ma do ničoho nenútil.Prechádzam sa ulicami, pozerám na ľudí - vari si všetci vybrali svoje osudy sami? Alebo aj ich si, práve tak ako mňa "vybral" osud?

Domáca pani, ktorá túžila byť modelkou, vysoký bankový úradník, ktorý pomýšľal na hudbu, zubár, ktorý skrýva svoju knihu a najradšej by sa venoval literatúre, dievčina, ktorá túžila pracovať v TV, ale podarilo sa jej zamestnať iba pri pokladnici v supermarkete.
Ani trošku sa neľutujem. Ešte stále nie som obeť, lebo som pokojne mohla z reštaurácie odísť, moja dôstojnosť by zostala nedotknutá, mala by som však prázdnu peňaženku. Mužovi, čo bol so mnou, som mohla uštedriť lekciu z morálky, alebo sa aspoň pokúsiť o to, aby pred sebou videl princeznú, dobyť ho by bolo lepšie ako kúpiť. Mohla som zaujať nespočetné množstvo rôznych postojov, ale takisto ako väčšina ľudských bytostí som všetko nechala na osud, nech on rozhodne, akým smerom sa vydám. Nie som jediná, aj keď sa môj osud môže zdať nesprávny a opovrhnutiahodnejší ako osud iných. Ale pri hľadaníá šťastia sme všetci v slepej uličke, bankový úradník/hudobník, zubár/spisovateľ, pokladníčka/herečka, domáca pani/modelka, a nikto z nás nie je šťastný...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama