Moja úvaha na záver...a predsa k ničomu...

18. září 2010 v 23:06 |  My poets
Aké je to vtipné a smiešne...celý životný kolobeh a naháňanie sa za niečím, nad čím, ak sa zamyslíme, nemalo význam sa hnať.
Smútok a slzy,
láska a nenávisť,
túžba a rozkoš...najsilnejšie z najsilnejších pocitov na tejto planéte.

Čo ak sa raz prebudím a už nebude žiadnej cesty späť? Čo ak nebudem mať už žiaden záchytný bod na záchranu? Čo ak ostanem sama a bez niekoho, ku komu by som sa mohla uchýliť, pretože rodina a domov tu nebude navždy, ako aj tá najväčšia láska nepotrvá večne...
Bohužiaľ, je to tak, krása je pominuteľná, ale udržiavateľná, ako aj rybka nezdochne, pokým ju dostatočne kŕmite a venujete sa jej...je to smiešne, ako stačí jedna minúta, či mihnutie okom a všetok pokoj, šťastie, radosť, neha, sa rozplynú na opar z hmly a vy sa ocitnete na balanse medzi životom a pádom na najhlbšie dno...
Je také ťažké sa neustále vracať na tú pomyslenú priamku životného smeru, správneho smeru, akejsi cestičky, na konci ktorej je vytúžený Cieľ a medzi ním vás doňho ženie prostá túžba a...láska, samozrejme, láska...všetko sa na svete točí len a len okolo lásky, láska nás robí šťastnými a z lásky aj umrieme...je to tak, či chceme alebo nie...Láska si nevyberá dotyčného, komu venuje svoj podiel krehkosti, to my si vyberáme, ako a kedy by sme boli ochotní milovať a duša potom vysle signál okoliu, ktoré sa automaticky zmení na zorné pole s hlavným princom uprostred. Zvláštne, ale väčšinou sa potom vždy nájde a...
   
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama