Krvavá vločka

7. února 2010 v 11:05 | Dying Angel |  My poets
Hľadím, obzerám sa a pomaly zriem,
vidím lásku a v nej nemú otázku,
krvavá vločka sa kĺže cez morfiovú auru,
pykám, bo som zanechávala v duchu to, čo chcem.

Stonám, kráčam ďalej nemou tvárou,
držím niečo, čo moje nie je ani len snahou,
mučím sa spravodlivosťou božou,
krvavá vločka pramení za bázňou tvojou.

Usmievam sa, cítim plem vo vlasoch,
nažive drží ma lesk pier akiste len,
vedome prijímam trest mladosti už nie len v snoch,
horím ako ma spaľuje oheň šepkajúc to nemé viem.

Kričím, lapám holý vzduch na prázdno,
na všetko krásne už odzvonilo,
ruky sa chvejú po ďalšej dávke vlastného morfia,
neprichádza však v žiadnej podobe telesného ópia.

Marí sa mi, či len sním?
Náš svet cez slnko vidím, nie len chcem,
krvavá vločka steká po líci, topí sa a tlie,
myslím, že som pookrala za chvíľkové spasenie.

Bozkávajú ma morfiové sliny,
bažím po nich deň čo deň,
neviem už, čo je dobré a čo zlé,
čo chcem a čo ma ťahá do zbesilej tmy,
len viem, že potrebujem morfium z teba nezamenené v kremeň.

Bojím sa, tam za jarným slnkom a už vločky topiacej sa,
nebude už tak jak bývalo,
nebude už tak jak vždy srdce za to tlelo, nie,
bojím sa, cítim to, tam za priepasťou radosti meniacej sa,
pretože svet morfia a skazenej lásky sa týmto navždy uzatvára...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama